Tábor ubehol skôr ako voda. Pre mňa osobne a verím že aj pre ostatných to boli dva skvelé týždne.
Dva týždne s deťmi v počte 163, ktoré nám dennodenne dávali najavo, že naša celoročná práca na príprave tábora stála za to. Dokázali vymyslieť nevymysliteľné, zrealizovať nezrealizovateľné a s radosťou im vlastnou a jedinečným prístupom k pravidlám dali hrám nový rozmer. Oživili dni schopnosťou „tresnúť tú správnu blbosť“ v najvhodnejšom okamihu. Noví aj starí dékátáborníci sa v zlomku sekundy zohrali, povytvárali oddiely aj „rodinky“ a pošepky si medzi sebou predávali skúsenosti „ako na ktorého vedúceho“, na čo si dávaať pozor pri hrách a prezradili aj čo sa za ktorým názvom hry skrýva.
Dva týždne s kolektívom oddielových vedúcich, zohratých ako jeden tím a až na malé nezhody, spolu vychádzali výborne. Služobne mladších kolegov podporili rady skúsenejších, a tí starší si rozšírili obzory pripomienkami mladej krvi. Spoločne zrealizovali takmer dokonalé hry a súťaže.
Dva týždne s „pravými rukami“, ktorí dokázali neúnavne obehávať areál a riešiť všetko „čo horí“ – slzičky smútku i radosti, škriepky medzi jednotlivcami, či stratenú vec. S ušami vždy pripravenými vypočuť si kohokoľvek a kedykoľvek a zachytiť nezabudnuteľné okamihy tábora do fotiek a videa.
Dva týždne prežité s „Doktórem“ a s dvomi šarmantnými asistentkami (budúce „doktóre“). Ošetriť všetky drobné úrazy aj boliestky, tak aby sa mohli zábave venovať všetky deti až do konca tábora.
Skrátka, štrnásť dní s deťmi a dospelákmi, čo sa radi hrajú, súťažia, tancujú a vymýšľajú ako najlepšie využiť čas aj priestor. ktorý bol skvelý a zabezpečil, že ani pri vynikajúcej strave sme nepribrali.
Týmto všetkým patrí moje veľké ĎAKUJEM.
Vaša HáVéTé.